Stranou všeobecného záujmu prebehol v Juhoafrickej republike tretí ročník Afrického majstrovstiev národov - včerajšie finálové stretnutie ovládla Líbye, ktorú na "bedni" dopĺňajú Ghana a Nigéria. Vedľa krátkeho prehľadu tohtoročného turnaja vám prinášame tiež stručný prehľad o jeho histórii.
Zhruba v 23 hodín miestneho času bolo na honosnom štadióne v Kapskom meste definitívne hotovo -Ahmed El Trbi svoju penaltu premenil, jeho ghanský náprotivok Tijana Joshua nie. Zlaté medaily tak putujú do severnej Afriky, a je symbolické, že sa tak stalo práve po penaltovom rozstrele; Líbyjčania dokázali zvíťaziť aj napriek tomu, že si na celom turnaji pripísali v základnej hracej dobe jediný triumf.Ten prišiel hneď v úvodnom skupinovom dueli s Etiópiou a bol nasledovaný sériou remíz - najprv s Ghanou (1: 1) a Kongom (2: 2), potom aj vo štvrťfinále proti Gabone (1: 1), semifinále sa Zimbabwe (0: 0 ) a kone� �ne finálovom repete s Černými hviezdami.Zverenci skúseného španielskeho kouča Javiera Clementeho mali pritom pôvodne turnaj sami organizovať, ale ukázalo sa, že nútený presun na juh kontinentu, ku ktorému došlo vzhľadom na napätú politickú situáciu v krajine, im nakoniec vyhovoval celkom dobre.
Turnaj, v ktorom sa predstavilo 16 tímov zložených výhradne z hráčov domácich ligových súťaží, mal od začiatku tri veľké favoritmi - vedľa strieborné Ghany a bronzové Nigéria to bola ešte domáca Juhoafrická republika, ktorej púť však skončila už v základnej skupine. Štvrté miesto berie Zimbabwe, štvrťfinále potom bolo vedľa Gabonu konečnou aj pre Maroko, Mali a KDR.Neúspešne sa o postup do vyraďovacích bojov pokúšali tiež futbalisti Mozambiku, Ugandy, Burkiny Faso, Konga, Etiópia, Burundi a Mauretánia.
Najlepším strelcom turnaja sa stal so štyrmi gólmi domáci Bernard Parker, cenu pre najlepšieho hráča s i odniesol nigérijský stredopoliar Ejike Uzoenyi.Na líbyjskej konto putuje prémie vo výške 750.000 dolárov.
(Všetky štatistiky jednotlivých zápasov sú k bližšiemu nahliadnutiu tu.) ABC Slovenského
Od myšlienky k realizáciu Africkej majstrovstvá národov je projekt, ktorý bol vytvorený v roku 2007 a po prvýkrát realizovaný o dva roky neskôr ako snaha tamojšej federácie vyplniť tradičné januárový termín medzi jednotlivými ročníkmi Pohára národov.Kľúčovou myšlienkou je podporiť záujem o domáce ligové súťaže, ktoré sú v Afrike často na žalostné úrovni vďaka masívnemu exodu talentovaných hráčov do zahraničia; platí to najmä pre subsaharskej krajiny.
Dá sa povedať, že africký ligový futbal skutočne prekvitá len na severe kontinentu, zatiaľ čo pod Sahelu si akú-takú kvalitu udržujú maximálne nigérijská a juhoafrická súťaž (vďaka obrovským hráčskym základniam) a lo kálne gigant TP Mazembe, ktorý sa v posledných rokoch etabloval v pozícii klubového hegemóna čiernej Afriky.ANC má práve túto situáciu zmeniť, alebo sa o to aspoň pokúsiť.
"Chceme poskytnúť domácim hráčom možnosť predviesť svoje schopnosti a talent na vrcholovej úrovni, ale aj pozdvihnúť ligy samotnej," vyhlásil pri príležitosti predstavenia nového turnaja šéf afrického futbalu Issa Hayatou.
Ide určite o chvályhodný nápad, ale aj na tohtoročnom ročníku bolo poznať, že turnaji zatiaľ chýba tradícia aj nejaké pevnejšie korene.Vzhľadom k tomu, že drvivá väčšina tímov zaraďuje hráčov z domácich súťaží aj do "normálnych" výberov bojujúcich o miesto na Pohári národov, je navyše potrebné vtesnať celú kvalifikáciu do niekoľkých málo mesiacov, čo viedlo zodpovednej osoby k vytvoreniu kvalifikačného modelu podľa geografických zón - tých je v Afrike celkom šesť a delia sa dve skupiny.Do pr vej spadajú zóny Západ B, Stred, Východ a Juh, ktoré tak na turnaj dodávajú po troch účastníkoch, zatiaľ čo Sever a Západ A nominujú dva.
Historicky prvý ročník sa odohral v roku 2009, usporiadateľom bolo Pobrežie Slonoviny a zúčastnilo sa ho iba osem tímov; víťazom sa stala Demokratická republika Kongo, ktorá vo finále porazila Ghanu 2: 0. O dva roky neskôr bol turnaj rozšírený na súčasných 16 účastníkov; hralo sa v Sudáne a zlaté medaily putovali po finálovej výhre nad Angolou (3: 0) do Tuniska.Za dva roky sa Pohár uskutoční na pôde Rwandy.
Pohľad na doterajšiu účastníkov a ich výsledky je vôbec zaujímavou sondou do rozloženia síl v africkom ligovom futbale - napríklad iba tri tímy sa doteraz predstavili na všetkých akciách, a zatiaľ čo u Ghany a KDR to až také prekvapenie nie je, Zimbabwe už je zaujímavejším prípadom. Silný arabský sever síce oslavuje druhé zlato v rade, ale iba Líbya si n a finálovom turnaji zahrala viac ako raz, a Egyptu sa to zatiaľ dokonca nepodarilo vôbec.Vyložene exotickým spestrením potom boli tohtoročné účasti Mauretánie a Burundi.
V Nigérii panuje spokojnosť .. Stephen Keshi je v posledných mesiacoch veľa vyťaženým mužom - v roku 2013 dokázal vyhrať Pohár národov s Nigériou, presvedčiť tamojší obdivuhodne nekompetentné federáciu, aby mu vôbec vyplatila sľúbené prémie a nechala ho bez ďalších zásahov v pokoji pracovať, postúpiť na majstrovstvá sveta, a navrch ešte vybrať z obrovského množstva domácich hráčov dvadsaťtrojky vyvolených, ktorá by bola schopná útočiť v Južnej Afrike na zlato.
"Nie je dosť dobre možné postaviť tím na veľkú akciu za tri týždne.To by nedokázali ani Fabio Capello alebo Arsene Wenger, " sťažoval sa nigérijský kouč. To jednak ukazuje na určitú svojráznosť afrického modelu jedného šampionátu za rok (az toho prameniacich" bleskových "kvalifikácií), jednak na Keshiho profesionálny prístup, ktorý v Nigérii dlhé roky zúfalo chýbal. Super Eagles si do JAR skrátka prišli pre druhé veľké zlato za 12 mesiacov.
V polčase štvrťfinálového zápasu s Marokom to však vyzeralo skôr na poriadnu hanbu; súper viedol už 3: 0 a nezdalo sa , že by bolo v silách Nigérijčanov s vývojom zápasu niečo urobiť.Lenže tím vedený skvelým Uzoenyim zabral a vzopäl sa k zázračnému obratu, dovršenému víťaznú trefou Abubakara Ibrahima v predĺžení; sám Uzoenyi vyrovnával v 90. minúte na 3: 3. Ponechajme teraz bokom, čo to vypovedá o onej tisíckrát omieľané labilite, ktorá ako by bola tou najväčšou marockou (a tuniskú) prirodzenosťou, a zastavme sa u reakcie politických špičiek krajiny - prezident Goodluck Jonathan, ten istý muž, ktorý mal na mundial 2010 požadovať od Larsa Lagerbäck semifinále, bol výkonom reprezentácie natoľko nadše ný, že hráčom osobne gratuloval, a to dokonca aj po prehratom semifinále s rivalom z Ghany. Minister športu Bolaji Abdulah potom tímu slávnostne odovzdal šek na 100.000 dolárov.Zdá sa, že v Nigérii sú s bronzom spokojní.
Potvrdzuje to napokon aj sám Keshi.
"Hlavným cieľom pre mňa bolo hráča bližšie spoznať a zistiť, či by som nemohol jedného alebo dva vziať v lete na majstrovstvách sveta. S potešením musím oznámiť, že už mám jasno," usmieval sa úspešný kouč po zápase, ktorý rozhodol o treťom miestu (a zimbabwianskej "zemiaku"). Dodal tiež, že nepociťuje žiadnu horkosť zo zahodené šance pridať do zbierky ďalší titul.A nehnevá sa samozrejme ani v Zimbabwe - postup do semifinále, hoci ide o menej prestížny turnaj, je pre tamojší futbal najväčším úspechom za posledné roky.
.. v Juhoafrickej republike znechutenie Z usporiadateľskej krajiny však zaznievajú slová presne opačné ho razenia.Prvým problémom bol už fakt, že juhoafrická liga sa podľa anglického vzoru hrá bez zimnej prestávky, takže handrkovanie s klubmi o hráčov pripomínalo skôr hokejové majstrovstvá sveta ako futbalový šampionát (zdá sa, že juhoafrické tímy nepovažujú ANC za dostatočný dôvod uvoľňovať svoje futbalistu, na rozdiel od ACN, kde to problémom nebýva).
Po druhé, hrať pred vlastnými fanúšikmi s výhodou prakticky kompletnou áčkové reprezentácie a nepostúpiť ani zo skupiny je donebevolající blamáž.Fiasko na MS 2002 označkovala definitívny pád generácie McCarthyho, Radebeho a ďalších hrdinov z prelomu tisícročia; počas nasledujúcich rokov potom juhoafrický futbal kompletne zmenil svoju filozofiu, a celý tento cyklus vyústil historickým usporiadaním prvého Mundial na africkej pôde. Pre fanúšikov, ktorí nevideli JAR v akcii celých osem rokov, muselo ísť o pekný šok - potomkovia bielych prisťahovalcov hrajúci v Európe z tímu prakticky kompletne zmizli a nahradili ich hrdinovia domácej súťaže s ťažko vyslovitelnými zulskými menami. Tento obrodený výber naviac hanbu rozhodne neurobil, takže sa očakávalo, že sme svedkami vzostupu novej kontinentálnej veľmoci.Namiesto toho dnes platí, že JAR pokračuje iba na šampionáty, ktoré sama organizuje, a jej výkony kolíšu od podpriemerných k hrozivým.
Niet preto divu, že minister športu Fikile Mbalula nevítal vyradenie mužstvá zrovna s otvorenou náručou.
"Toto nie je trénerský problém, hráči sú banda zúfalcov," běsnil politík.
"Veď ich výkony sa nedajú označiť ani za nevýrazné, to bola jednoducho hrôza. Toto sa už nesmie nikdy opakovať. Čelíme kríze monumentálnych rozmerov, pritom talentu máme stále veľa. Nedokážeme s ním ale pracovať," nebral si servítky Mbalula, ktorému načúvala miestnosť plná dychtivých novinárov.
"Chcel som sa jedn oducho zdvihnúť a odísť.Videl som ľudí, ktorí ich išli privítať…Ja je vítať nebudem, nebudem im ani telefonovať, " uzavrel rezolútne. Podobná reakcia sa dá celkom dobre chápať - veď vo výbere Gordona Igesunda nechýbali borci ako Parker, Tshabalala alebo Khun , teda skutočné kontinentálne superhviezdy so skúsenosťami z majstrovstiev sveta. Tí sa však tučného vládneho šeku zrejme nedočkajú.
Po tretie, a tým už sa dostávame k možná najznepokojúcejších otázke - divácky, ale aj odborný a vôbec všeobecný záujem o turnaj zostal celé tie tri týždne prakticky na bode mrazu.Vôbec najväčší dav sa (pochopiteľne) zhromaždil na záverečné skupinové stretnutie domácich s Nigériou, v ktorom sa rozhodovalo o postupe; i sem si však našlo cestu 35.000 divákov, čo je len niečo cez polovicu kapacity štadióne v Kapskom meste. Finále sledovalo presne 16.505 platiacich, a stretnutie Mozambiku s Mali dokonca samotná tisícka (!!!). To je málo aj na druhú českú ligu, nieto medzinárodný šampionát.
Vlastne to dáva zmysel - počas posledných piatich rokov sa v JAR odohral Pohár konfederácií, majstrovstvá sveta, Pohár národov a teraz ešte ANC.Je to určite lepšie scenár než nechať drahé moderné štadióny len tak chátrať, ak však hľadíte do ochozov šedesátitisícového monštrá, v ktorom sa krčí dva a pol tisíc zblúdilých duší (ako tomu bolo v zápase Maroka s Ugandou), niečo je jednoducho zle.
Prospekt: Yunus Sentamu Na záver tohto súhrnu som chcel zaradiť defilé zaujímavých hráčov, ktorí by sa v budúcnosti mohli objaviť v Európe, vďaka nedostatku informácií (je to tak, tohtoročné ANC zostalo prakticky bez povšimnutia dokonca aj na tej časti blogosféry, ktorá je inak schopná podávať podrobné reporty o iránskej lige alebo herných profiloch etiópskych obrancov) som však bol nútený zúžiť zozn am na jediné meno.Je ním Yunus Sentamu, ešte len devätnásťročný útočník ugandského celku Vipers SC.
Ak hľadáte africký tím na sledovanie, je Uganda rozhodne dobrou voľbou - pod koučom Milutin Sredojevićem idú jej výkony hore a dá sa očakávať ďalší vzostup. Sentamu by mal byť pri tom, hoci tento turnaj bol jeho ostrú reprezentačný premiérou; hneď v prvom dueli proti Burkine Faso vsietil dva góly, a hoci Žeriavy nakoniec vypadli už v skupine, celkovo tri trefy a pochvalné referencie zo všetkých strán sú rozhodne dobrou investíciou do začiatku.
"Toto bolo vôbec po prvýkrát , čo Sentamu letel lietadlom, a hneď dal dva góly.Tento chalan je budúcnosťou ugandského futbalu, " vyhlásil pyšný Sredojević po zápase s Burkinou.
Vzhľadom na to, že fanúšikovia pred turnajom riešili ak útny nedostatok schopných útočníkov v tíme, prichádza Sentamuova fazóna ako na zavolanie - Uganďania majú za cieľ postúpiť na Pohár národov 2015, a ak sa im to má podariť, budú potrebovať góly. Tento teenager s ich strieľaním evidentne nemá problémy.
